Téryho chatu postavili roku 1899 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho. Prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy r. 1983. Od začiatku nesie meno banskoštiavnického „lekára chudobných“ Edmunda Téryho (1856 – 1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky a z okolitých štítov prvý vystúpil r. 1876 na Prostredný hrot a r. 1877 na Pyšný štít. Téryho chata bola najvyššie položenou chatou v Rakúsko-Uhorsku do roku 1918.
Roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci – horolezci, ktorí tu ukrývali poľských odbojárov i ruských utečencov zo zajateckých táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych Tatier. Viaže sa k nej meno tatranského beletristu – chatára Bela Kapolku.
Téryho chata (Terinka) sa nachádza v hornej časti Malej Studenej doliny pri Piatich Spišských plesách.
Jediný celoročný prístup na túto chatu je z Hrebienka najskôr po červenej značke k Zamkovského chate a odtiaľ po zelenej. Červená a prvá polovica zelenej sú len mierne stúpanie, ale potom treba vystúpať veľký kopec a za ním ešte jeden menší. V lete to ide celkom dobre vďaka serpentínam. V zime sa ide priamo hore a je to celkom slušná strmina.
Téryho chata sa nachádza v nadmorskej výške 2015 m.n.m., v hornej časti Malej Studenej doliny pri Piatich Spišských plesách. Pre jej celoročnú prevádzku a relatívne jednoduchú prístupnosť zo Starého Smokova je obľúbeným cieľom turistov v lete aj zime.
Z Téryho chaty môžu turisti obdivovať množstvo známych vrcholov, ktoré obkolesujú Malú Studenú dolinu. Priamo z chaty je výhľad na druhý najvyšší vrch Vysokých Tatier – Lomnický štít (2633m) a len o pár metrov nižší Pyšný štít (2621m).
Baranie sedlo (2389m), pod Baraními rohmi (2526) spája Malú Studenú dolinu so susednou Veľkou Zmrzlou dolinou a dolinu uzatvára Ľadový štít s výškou 2627m.
Určite netreba zabudnúť na Širokú vežu (2461m), ležiacu medzi troma susediacimi dolinami – Malou a Veľkou Studenou a Javorovou.
Prostredný hrot (2240m) a Žltá stena (2182) sa týčia priamo nad chatou a sú dominantou doliny.
V bezprostrednej blízkosti chaty sa nachádza Päť Spišských plies – Malé, Nižné, Prostredné, Veľké a Vrchné. Ďalej v doline priamo pod Baraními rohmi mini Baranie pliesko a pod Malým Ľadovým štítom cestou na Sedielko Modré pleso.
„Starý Smokovec – Hrebienok“ (↑ 45min , ↓ 25min)
alebo pozemná lanovka (trvanie jazdy: 4 min)
Prevádzkovú dobu a časový rozpis pozemnej lanovej dráhy nájdete na strákach www.vt.sk
„Hrebienok – Zamkovského chata“ (↑ 1h, ↓ 1h 05min)
Z Hrebienka sa vyberieme po červenej značke okolo Obrovského vodopádu až po Zamkovského chatu.
„Zamkovského chata – Téryho chata“ (↑ 2h, ↓ 1h 40min)
Od Zamkovského chaty sa vydáme už priamo do Malej Studenej doliny po zelenej značke. Trasa vedie pozvoľným stúpaním až k Veľkému hangu. Ten zdoláme v letnom období po serpentínach a v zime priamo po tyčovom značení. Malý hang nás zavedie priamo ku chate.
Téryho chatu dal postaviť v roku 1899 Uhorský karpatský spolok na základe osobnej iniciatívy Edmunda Téryho (1856 – 1917). Edmund Téry bol banskoštiavnicky lekár, ale aj priekopník horolezectva, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky. Malú Studenú dolinu navštevoval už ako študent a ako 20ročný urobil prvovýstup na Prostredný hrot. Výstavbu chaty propagoval v tlači, aj ako funkcionár Uhorského Karpatského spolku.
Projektantom chaty bol významný spišsko-sobotský architekt a staviteľ Gedeon Majunke. Viac ako 50 ton materiálu bolo treba vyniesť na chrbtoch nosičov na výstavbu chaty. 125 robotníkov sa striedalo pri prácach. Téryho chata bola slávnostne otvorená 21. 8. 1899.
Do roku 1933 to bola najvyššie položená chata v Uhorsku. Od roku 1936 je Téryho chata ako prvá vo Vysokých Tatrách otvorená celoročne. V medzivojnovom období chatu prevádzkoval Klub čsl. turistov, počas vojny a po nej Klub slovenských turistov a lyžiarov. V roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci- horolezci, ktorí tu ukrývali poľských odbojárov i sovietskych utečencov.
V rokoch 1983-84 prešla chata rozsiahlou rekonštrukciou, ale napriek tomu si dodnes zachovala svoj typický vzhľad podľa Majunkeho koncepcie z prelomu storočí. Chatárom je od roku 2014 Peter Michalka.
Zoznam chatátrov pôsobiacich na Téryho chate po 1. svetovej vojne:
1922 Gustáv Barč
1928 Július Tardík, Karol Kern
1937 Ján Kacián a Štefan Zamkovský
1944 Ing. L. Chodák, Alo Huba, R. a B. Roubalovci
1945 Rudolf Mašlonka a Rudolf Kacián
1948 Ing. Vladimír Šimo v letnom období
1949 Julo Parák
1951 Karol Danajovič
1952 Jozef Stolár
1953 Jaroslav Sláma
1958 Miroslav Jílek
1963 František Skopík
1967 Michal Legutky
1971 Ondrej Šimko
1973 Belo Kapolka
1994 Ing. Miroslav Jílek
2014 Peter Michalka